Mrzí ma...

Day 1,263, 07:10 • Published in Slovakia Slovakia • by KacmiDO

Buďte pozdravení vospolok 🙂

Nečakal som, že sa vôbec ešte niekedy odhodlám k publikačnej činnosti, ale ako to v eRep býva zvykom, dejú sa udalosti, ktoré nás privedú k nepredvídaným krokom. Na druhej strane, keby som nemával priam nutkavú afinitu k čmáraniu (akurát ma to niekedy otravuje, lebo je toho priveľa), nerobil by som to. Podaktorí si ma pamätáte ešte z pochabých príbehov spred roka, kedy som sa ako nováčik uviedol, povedzme že trochu netradične. Keď chcete, môžete ich nájsť:

tu

tu

a tu



Poďme alek veci. Od môjho zmŕtvychvstania po asi polročnej hibernácii (alebo návratu z dovolenky v Karibiku, na ktorej mi došli peniaze a musel som utiecť pred exekútormi...) ubehlo už neuveriteľných 83 dní. Odvtedy sa zašívam v SUAFe a klikám podaktorým "vote" na kommenty 🙂 Počas týchto 83 dní sa mi podarilo zvyknúť si na nový dizajn i štýl hry (ktorý je oproti starému naozaj neporovnateľnej lepší, klobúk dolu a pozdrav súdruhom do Transylvánie), podarilo sa mi zvyknúť si na nových spoluhráčov (čo nebolo ťažké, lebo sú to fajn ľudia) a dokonca sa mi na hru podarilo naviesť zopár ľudí bez toho, aby mi následne vynadali, do akej kraviny som ich to zaplietol. Nepodarilo sa mi však zvyknúť si (okrem totalitárneho prístupu k cenzúre aj pri najmenšej kritike hry) na jedno. Na fakt, že niekdajší silný pocit spolupatričnosti vystriedala atmosféra nevraživosti.

Možno je to prirodzený dôsledok toho, kedy komunite prestane tiecť do topánok, trocha zlenivie, prípadne zaspí na vavrínoch. Momentálne máme (konečne) spoločné Československo (po ktorom sme pre rokom toľko túžili), zabrali sme Burgenland a sme pod ochranou najsilnejších krajín v hre. Dokonca sa udial zázrak, ktorý roky predtým nikto nepovažoval za možný - našim spojencom sa stalo Maďarsko, ktoré nám dovtedy permanentne strpčovalo e-život a spôsobovalo nočné mory za klávesnicami.

Musím priznať, že som si celkovo z eRep priniesol len kladné vzťahy. V časoch, kedy sme museli takmer každým dňom zachraňovať krajinu a plátať diery, kde sa dalo, som mal tú česť poznať a (čiastočne úzko) spolupracovať s kvalitnými a výnimočnými hráčmi ako tosemja, lawyee, matibucholski, smrtan, gabberattack, ghostbiker, nathan5, alieta, Lord Bullet, ci obaja Tocakyovci (ospravedlňujem sa tomu, koho som nechtiac zabudol 🙂 ). Svojho času podaktorí z nás intenzívne pracovali na Svojpomocnom družstve, doslova držali nad vodou ekonomiku a pracovný trh a intenzívne pomáhali nováčikom, z ktorých sa neskôr s potešením vykľuli významné osobnosti (napr. Nerux).

Zo súčasnosti pochádzajú zasa dobré vzťahy s pre mňa novými (alebo staronovými, aj keď dovtedy bez osobného kontaktu) ľuďmi ako martin 123456789, kaileene, conta, deph, fwdre, Khalid Nisterlooi ci Blavak (a opäť sa ospravedlňujem tomu, koho som nechtiac zabudol 🙂 ).

Preto neškatuľkujem kto je PERUN, kto SUAF alebo trebárs Moravský praporec. Nehodlám ľudí triediť a posudzovať podľa toho, či je niekto na strane lawyeeho alebo ghostbikera (pritom tu oboch bytostne potrebujeme a obaja pre krajinu veľa spravili). A nezáleží mi na tom, kto má z akýchkoľvek aj práve prebiehajúcich žabomyších konfliktov pravdu, pretože táto je aj tak pomerne malicherná.

Sme tu v podstate z dvoch dôvodov: aby sme mali radosť a zábavu z hry a aby sme pomáhali tejto našej stále veľmi malej a veľmi bezvýznamnej krajine. Preto je o to smiešne, keď je nás tu tri a pol človeka a ešte aj to sme schopní si skákať do vlasov.

Ak má byť môj článok aktuálnym hlasom svedomia, tak budiž. Dúfam, že potom splní svoj účel aspoň na chvíľu. Možno sa potom budem opäť môcť venovať bláznivým príbehom (a misiám). Ak budem stíhať. A ak sa mi bude chcieť... 🙂

Váš D.O. 😉


...