Tajná misia: Závislosť na wellnesse. Časť prvá
Novosti
Pokračovanie príbehu Tajná misia
Jedného pekného rána sa stal zo mňa pacient. Nasťahovali ma do desiateho poschodia Slotovej kliniky. Nie však ako obeť vojny či bojového hrdinu, ktorý sa sebaobetavo vrhol na odistený granát, aby zachránil mladú rodinku muchotrávok od istej smrti, ale ako začínajúceho narkomana závislého na wellnesse. Áno, čítate správne, zvrhol som sa.
Moje prvé spomienky siahajú do chvíle, kedy som sa prebudil na nemocničnom lôžku spútaný koženými remeňmi. Celé ústa som mal zababrané od peny, ktorá mi vytekala cez polootvorené pery.
„Diagnóza 43 percent wellness. Akútny absťák. Má pohľad šialenca“, skonštatoval počas vizity profesor Bradatý s po zem siahajúcou sivou bradou a šmaril sestričke chtivý pohľad do výstrihu. „Takto dopadne každý nováčik, ktorý nečíta inštruktáž. Skončí na intenzívke. A nám je dopriate strkať mu predražené Q1 wellness-čípky do zadku.“ Profesor na chvíľu stratil zábrany a hurónsky sa rozrehotal. Snažil sa ovládnuť, aj sa okolostojacim zdvorilo ospravedlňoval, ale ďalší pohľad na môj nechápajúco vytreštený obličaj mu stačil k tomu, aby sa dusiac od nekontrolovaného smiechu zviezol na kolená a mlátil bezmocne pästičkami do podlahy. O chvíľu sa na zemi váľalo celé oddelenie, jeden z pacientov sa dokonca od záchvatu prehol cez okraj postele a ***** (cenzúrované šéfredaktorom).
Smiechom sa pomaly otriasala celá nemocnica, šíril sa ako požiar od budovy k budove po celom strednom eSlovensku, až doľahol do kancelárie prezidenta smrťana, ktorý práve telefonicky dojednával s maďarským premiérom, grófom Srákotym, podmienky prímeria. Na otázku, či je eSlovensko ochotné dobrovoľne kapitulovať, smrťan zo seba vydral pridusený chrapot a keď sa ho gróf Srákoty opýtal, či porozumel ultimátu, prepukol prezident v zajakávací vzlykot a začal loziť po parketách, s telefónnym káblom omotaným okolo krku. Srákoty sa zdesene zadíval na svojich e-poradcov, chvatne do slúchadla zahlaholil, že Maďarsko sa voči Slovensku vzdáva akýchkoľvek územných nárokov a s rozbúšeným srdcom zavesil. Potom vydal tlačovú správu, že Maďarsko z dôvodu nervovej lability slovenského vedenia nemieni viac na svojho severného suseda útočiť. Smrťan sa ešte chvíľu plazil po štyroch, škrabal omietku zo steny a dušoval sa, že tak dobre sa nenasmial odvtedy, ako si Róbert Fico nahmatal v nohaviciach len jedno vajce a následne obvinil SDKÚ z krádeže.
Len mne stále akosi unikala pointa.
„Vy nováčikovia ste ozaj zábavní“, vysvetľoval profesor Bradatý a stieral si sliny i pavučinu z dlhočiznej brady, ktorou počas záchvatu vytrel všetky rohy miestnosti. „Nečítate inštrukcie, nepočúvate múdrejších a potom skončíte tu, u mňa.“ Profesor si škodoradostne pomädlil ruky. „Sestrička, pripravte desať Q1 čípkov! A pekne mu to nagiftujte.“
„Aaaaah!“, zreval som od ukrutnej bolesti a zúfalého pocitu poníženia. Sestrička do mňa pchala čípky ako do zásobníka poloautomatickej zbrane. Začal som sa zúrivo mykať a trhať všetkými končatinami.
„Netraste sa toľko“, zavelila zdravotná sestra piskľavým hlasom, „Veď vám môžem vypichnúť ... hemoroid“, a škrekľavo sa rozchichotala.
„Hladina wellness stúpla na 53 percent, sehr gut, sehr gut“, prikyvoval uznanlivo šialený profesor a ťukal perom do papierovej plochy notesu, „Ešte pár dní liečenia a budete opäť zdravý ako rybička, mladý pánko. Otázne je, či si budete môcť našu procedúru dovoliť.“
„Dovoliť?“, spozornel som, „Veď nemám ani fuka! Myslel som, že liečenie je zadarmo.“
„Zadarmo?“, rozžiaril sa profesor, „Tu nie je nič zadarmo! Keď nemáte cash, platiť budete v golde!“ Ani som sa nenazdal a vedec s diabolským pohľadom v očiach držal v rukách kliešte, vrazil mi ich do úst a vylomil nimi dve zlaté korunky. Aby toho nebolo málo, tak aj sestrička sa v nepozorovanej chvíli kradmo ulakomila na jeden platinový inlay.
„Vy bastardi!“, zrúkol som vypľúvajúc krv a trhal sebou všetkými smermi, kožené remene však nepovolili. Z diaľky som začul už len výsmešný pokrik „Prídeme aj zajtra“ a ozvenu vzďaľujúcich sa krokov.
Milí nováčikovia, tieto riadky píšem z hlbokej ilegality nemocničných toaliet. Ak nechcete dopadnúť ako ja, chráňte si svoj wellness. Dbajte oň viac ako o zdvorilosť pred svokrou. Keďže momentálne nenachádzam slov, ako vás ešte vystrašiť, je načase prečítať si tento apokryf: Boj nováčikov o wellness
Comments
Už som síce jak rumpil, ale tučné písmo do textu treba pri kľúčových veciach inak vote 🙂
No sakra... Dimitru, treba tam pisat, ze vsetky osoby a dej su vymyslene!
Inak mi to velmi pripomina moje kazdodenne giftovanie novacikov cez Svojpomocne druzstvo 😃 To mam byt ta sestricka s hlbokym vystrihom? 😮
naprosto dokonalé !!
ehm ehm, s tym tucnym pismom - rozmyslal som nad tym, ale akosi som ozaj nevedel rozhodnut, kam ho fuknut, kedze ide o prozu. v pripade eseje alebo vecneho clanku mi je to jasne 😉
lawyee - nuz, povedal by som, sialeny profesor? 😃 ale teba vykreslim pozitivnejsie, ty neberies gold. sialeny profesor su admini 😃
Dimitru, objednam si ta na epitaf v eRep. Struhaj pero 😉
tak to je dobre 😃
super 😃 Len tak dalej 🙂
nečetl, voted, snad si na to najdu chvilku (obrázky, odstavce a tučnej text!!!!) 😉
hehe...kvalitka!!
pivo a silen voted 🙂
proste som to presiel ocami, formatovanie je o tom ci si to ma v tazkej konkurencii ktosi precitat 🙂
Imho prave absencia formatovania tomu dava caro 🙂 Je to pribeh, ma to dej a dusu, nie kapitoly a odstavce. Mozno obrazky casom 🙂
"tak dobre sa nenasmial odvtedy, ako si Róbert Fico nahmatal v nohaviciach len jedno vajce a následne obvinil SDKÚ z krádeže."
LOOOL
Ak mam byt konstruktivno-kriticky, typograficka uprava tohoto textu je uboha, aj ked obsah je vyborny. Treba si zvyknut pouzivat enter, hlavne pri takychto kratkych clankoch a oddelit nim jednotlive myslienky, resp. rozpravanie jednotlivych osob.
V takychto kratkych textoch stacia 3-4 riadky na odstavec, potom sa vyhnes kritike typu "chceme tucne pismo" a tak. Strukturovany text je prehladnejsi, naoko putavejsi a motivujuci k precitaniu.
Predpokladam, ze vacsina citatelov si clanok najprv prescrolluje, t.j. pozrie sa na formu a az potom ich bude zaujimat obsah. Obrazky pomozu, hlavne ak su na pohlad vtipne, alebo inak zaujimave.
Tesim sa na tvoj dalsi pokus plny fantazie.
Howk
Nádhera.. 😮)
Famozne, vidim tam seba v najblizsich par dnoch 😉
vdaka lidi, ako sa vravi, moj citatel, moj pan - beriem si vasu pochvalu i pripomienky k srdcu 😉
posnazim sa to nabuduce naformatovat zrozumitelnejsie, aj ked som po pravde tak trochu stara skola prozy a co sa trebars obrazkov tyka, tie sa hodia vyslovne pre prispevky vecneho, respektive esejistickeho charakteru. ak by sa vsak medzi vami nasiel umelec zrucne narabajuci so stetcom (ci e-stetcom) nejakeho abstraktneho stylu, boli by jeho diela ako obohatenie mojej skromnej tvorby veeeery welcome 🙂