Join the new world

Zdravím vás. Po veľkom úspechu prvého dielu tejto relácie vám prinášame druhú časť Chvíľky vyučovania s profesorom Antherom.
Dobrý deň, pán profesor.
Dobrý deň.

Počul som, že ste mali nejaké problémy pri písaní tohto článku.
Počuli ste správne. Veru, už to nie je to, čo bývalo, keď poctivý človek mohol kliknúť na tlačítko preview bez obavy z toho, že sa mu všetko vymaže.

To je hrozné. Pokúšali ste sa kontaktovať administrátorov?
Skúsil som to. Napísal osm im ticket, ale jediné, čo mi odpovedali, bolo: Withoutescu moneyescu won´tescu bescu helpescu. Tak som to vzdal.

Smutné. Prejdime radšej k vášmu článku.

---

UPÍRI
Poznáme ich z folklóru, hororových kníh a menštruačných románov pre tínedžerky. Ale čo sú naozaj?
Základom ich mena je slovo pýriť. Áno, poviete si:"Hej, ve´d ale tam je ypsilon." To je pravda, ale treba si uvedomiť, že Slovenčina kedysi ypsilony nepoznala. Keď sa do nej vložili, spravilo sa v našom jazyku veľa neporiadku a tak vzniklo slovo pýriť, úplne odlišné od slova upír.
A prečo od slova pýriť? Na to, aby sme našli odpove´d na túto otázku, musíme sa vydať do Valašska(nemá to nič spoločné s valaškou, vlasškými orechmi ani vlaštovkou, je to juh dnešného Rumunska), kde v 15. storočí žil knieža Vlad III. Kukula(známejší pod pseudonymom Dracula, lebo úprimne, kto by chcel byť kuku, ke´d môže byť dracu).
Vladko bol ako všetci ostatní až na jednu maličkosť. Nemal krv.
To by mu nijako nevadilo, až na jednu vec. Áno, hádate správne, nemohol sa zapýriť. Všetky ostatné deti sa mu smiali za to, aký bol bledý a on ako napriek zostával aj v najväčšej hanbe rovnaký. Neskôr, keď už vládol, sa mu rovnako smiali jeho šľachtici(nezáležalo na tom, koľkých dal napichnúť na kôl) a tiež Turci(tiež im bolo jedno, že im popribíjal v zlosti turbany o hlavy).
Nakoniec mu rupli nervy a v zlosti raz v noci vysal svojej žene všetku krv.
Keď sa pozrel do zrkadla, zistil, že jeho pokožka získala zdravší nádych a ke´d si uvedomil, čo urobil, líčka sa mu začervenali hanbou.
Knieža Kukula bol konečne šťastný.
Lenže potom jeho žena vstala, dlaa mu facku a naštvane naňho začala kričať, že jej vzal krv a teraz sa zas ona nemôže pýriť. Ale už sa stalo.
Kukula si žil šťastne jeden deň. Potom z neho zrazená krv vyšla...no...prirodzeným spôsobom(v tú noc celý hrad nezažmúril oka, Ćo dodať, zrazená krv je sviňa). A potom, keď sa pozrel do zrkadla, zistil, že je znovu rovnaký ako predtým.
Odvtedy so svojou ženou behali po všetkých hradoch, mestách a dedinách. Každý, z koho vysali krv, sa stal novým upíárom a keď si ten zmyslí, že si vyjde do spoločnosti, vysaje znovu niekoho iného, čím vytvorí nového upíra. Takto to ide už viac ako 500 rokov a nevyzerá to, že by sa to niekedy zmenilo, keďže Kukulovi "potomkovia" sa stále množia a odovzdávajú svoj odkaz ďalej.
A toto je celý príbeh upírov, kniežaťa Kukulu a jeho ženy...ééé...Eržiky.
Dúfam, že vám môj článok znovu objasnil ďalšie veci a rozšíril vaše obzory.

Za Śarlatánsku fakultu Univerzity Roberta Fica v Lendaku vám praje krásny deň profesor
DorlasAnther