Join the new world

NO TRANSLATION, NO PICTURES, DON'T BOTHER ME WITH THAT SH*T

Milí občania,
funkčné obdobie súčasnej vlády sa blíži k záveru a ja ako súčasný minister zahraničných vecí Vám chcem podať správu o tom, čo naša diplomacia dosiahla za túto dobu. Väčšina z Vás nesleduje zahraničnú politiku v eRepublik, nakoniec nie je to ani téma, ktorá by vždy mohla byť vopred vysvetlená verejnosti a až potom uskutočnená. Keďže eRepublik je založená na vojenskom module a celá jej organizácia je primárne militantná, zahraničná politika ide ruka v ruke s armádou, a preto povedať, že úspechom je udržiavanie priateľských vzťahov so všetkými štátmi sveta a mierová spolupráca, by v eRepublik nemohlo platiť.

Čo sa teda za posledný mesiac udialo?

1. operácia Rakúsko (alebo All your basements belong to us)
Niekoľko posledných mesiacov, takmer od vzniku Federácie, sme riešili otázku rakúskych regiónov Lower Austria a Styria, ktoré sme v rámci priateľských vzťahov poskytli spojencom Maďarom a Slovincom na to, aby uskutočnili vlastné ciele. Niekoľko vlád Československa potom počúvalo, že ešte nie je správny čas na ich vrátenie, prípadne sa hovorilo o tom, že by sme za návrat týchto regiónov mali platiť.
Po nástupe do funkcie som sa opäť pokúsil dohovoriť sa s eSlovinskom o navrátení regiónu Styria (ktorý má pre nás význam pre vyšší bonus pri výrobe zbraní), avšak vyhýbavé odpovede nám dali jasne najavo, že pre eSlovinsko je dôležitejší jeho malý brat eRakúsko, než spojenec eSlovensko. Aj ostatní spojenci boli po dlhšiu dobu v tejto veci nečinní a snažili sa udržať si mier v regióne tým, že sa nebude robiť nič.
Súčasná vláda sa preto rozhodla k odvážnemu kroku a rozhodla si silou zobrať to, čo nám bolo diplomatickou cestou odopreté. Vyhlásili sme vojnu Rakúsku a vyzvali sme spojencov k jasnému postoju – má Československo takých dôveryhodných spojencov, akým vždy samé bolo alebo aj v tomto prípade prevážia iné záujmy? Naši spojenci nás nesklamali a s ich pomocou sa nám podarilo podmaniť si celé eRakúsko, s výnimkou Styrie, ktorú držali Slovinci. Dosiahli sme aj požadovaný hliníkový región Salzburg, teda ciele vojny boli naplnené.

2. operácia Maďarský prechod cez Rakúsko (alebo Vyklepeme šnicle aj z druhej strany)
Po tom, ako Maďari vymlátili Rumunov (o tom nižšie), obrátili sa smerom na západ a požiadali nás o pomoc pri prechode do západnej Európy. Nemali sme dôvod odmietnuť – sú to naši dôveryhodní spojenci a tak ako oni pomohli nám v Rakúsku, ponúkli sme pomoc aj my im. Postupne zabrali regióny Burgenland, Styriu a Salzburg a dostali sa k nemeckým hraniciam, kde naše územie opustia. Aby sme si zachovali hliníkový bonus, čoskoro nám prostredníctvom RW a vojny s Rakúskom vrátia región Salzburg, aby ekonomika fungovala tak, ako má. Celá operácia je však umelo predlžovaná našou milovanou rumunskou skupinou, ktorá zorganizovala RW v Lower Austria a tým zabránila uzatvoreniu Natural Enemy Maďarska proti Rakúsku (ktoré zanikne pri vymazaní štátu alebo zániku spoločných hraníc), a tým by umožnilo odhlasovanie NE proti Nemecku a vstup do Nemecka. Buďme však trpezliví, o pár dní máme Salzburg naspäť. Poviete si - a kto nám to zaručí? Nuž, ja našim spojencom (skutočným spojencom) verím a nemám dôvod pochybovať o slove, ktoré nám dali.
Prečo si Maďari ponechali južné regióny? Dočítate sa nižšie.

3. operácia Múr proti Chorvátsku (alebo v lete chodíme do Chorvátska my, a nie oni k nám)
Po prekvapivej správe o uzavretí južného frontu (dlhotrvajúca vojna Srbsko – Chorvátsko) a po mierovom prepustení slovinského regiónu Prekmurje Chorvátsku, sa Chorváti ocitli na hraniciach s našimi rakúskymi regiónmi a vrabce čvirikali, že si to budú šinúť na sever, aby unikli sparnému letu pri Jadranskom mori. Tým, ktorým to nie je ešte jasné, pripomeniem, že v priamom boji proti Chorvátsku by sme nemali žiadnu šancu, nakoľko ide o jeden z najsilnejších štátov eRepublik. Preto sme sa po dohovore so spojencami rozhodli, že vytvoríme obranný val proti Chorvátsku tým, že prepustíme južné rakúske regióny Maďarsku, čím oddelíme južnú hranicu od Chorvátov. Táto operácia úspešne prebehla odovzdaním regiónov Burgenland, Styria, Carinthia. Týmto spôsobom sme zabezpečili, že budúci prezident sa nemusí obávať priameho útoku od Chorvátov a súčasná vláda nebude obviňovaná z nerozumnej imperialistickej politiky, ktorá spôsobí premazanie Československa Chorvátmi.

4. operácia Gangbang proti Rumunsku (alebo udri si svojho Rumuna, keď mu už platíš ťažké eurá za gold v tejto hre)
Počas tohto volebného obdobia sme boli svedkami premazania Rumunska našimi spojencami, kedy Poľsko prešlo cez Ukrajinu smerom do Rumunska a spoločne s Maďarskom (s podporou ostatných spojencov cez MPP – vrátane Československa), dosiahlo premazanie Rumunska a preukázanie toho, že aliancia ONE je dostatočne silná na to, aby porazila akéhokoľvek nepriateľa.
V rámci tejto operácie sme opätovne pomohli našim susedom eUkrajine, keď sme ju uchránili od núteného kompletného premazania zo strany Poľska (ktoré by kvôli systému Natural Enemy muselo prísť) tým, že sme dočasne prebrali región Subcarpathia. Naše vzťahy s Ukrajinou sa nám zišli aj pri bojoch v Rakúsku, kde nás výrazne podporovali a verím, že v budúcnosti si na tieto priateľstvá ešte spomenieme.

5. spojenectvá a MPP (alebo my sme Vaši kamoši, udrite si za nás, nie do nás)
Československo nabralo v tomto funkčnom období nielen nebývalý územný rozmach, ale aj nebývalé množstvo spojencov cez MPP. Situáciu nám uľahčila zmena v cene MPP (z 200 g na 10000 Skk), ale aj naša úspešná zahraničná politika, a preto sme popri tradičných spojencoch Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Ukrajina, získali aj MPP a priateľstvo s ďalšími velikánmi eRepublik – Macedónskom, Iránom a Švédskom. Naďalej prebiehajú rokovania o získaní MPP so Španielskom, ktoré sa blížia k úspešnému koncu.
Nie je náhodou, že všetky tieto štáty sú buď členmi ONE alebo sú pro-ONE. Naša zahraničná politika sa už dlhšie uberá týmto smerom a to, že tieto štáty majú záujem o MPP s nami, je znakom toho, že nás považujú za rovnocenného partnera.

6. zhodnotenie zahraničnej politiky (alebo ako sa malý hrášok silným Jankom Hraškom stal)
Toto volebné obdobie malo svoju symboliku. Pre mňa v tom, že som sa s cieľom pomôcť 4fakirovi dostal po dlhšom období (a na dlhšie obdobie naposledy) do vlády, v ktorej sa stretli dinosauri – bývalí prezidenti. Fakirova politika bola od začiatku silne orientovaná na zahraničnú diplomaciu a vojenské výboje, čo mne ako ministrovi zahraničných vecí len vyhovovalo, pretože tu bol veľký priestor na aktivitu. S Fakirom sme vytvorili silnú dvojku, ktorá riešila množstvo rozhovorov a rokovaní a bola pre mňa česť byť jeho ministrom.

Federácia konečne ukázala aká je jej sila a potenciál v zahraničných vzťahoch, akú oporu máme v spojencoch a akou oporou im vieme byť my. Naše územia a množstvo MPP dokazujú, že toto obdobie bolo najúspešnejším zo všetkých, čo sa týka zahraničnej politiky a bude ťažké ho znova napodobniť.

Verím, že túto skutočnosť ocenia aj občania, ktorí si snáď všimli, že takmer každý deň sme bojovali vo vlastnej bitke, väčšinou aj s NE bonusom, rozdávali sme si BH medaile a v Československu bola prinajmenšom po vojenskej stránke skutočná zábava.

7. prečo tak málo vieme o diplomacii (alebo ako Lawyee konečne hubu držal)
Na súčasnú vládu sa zniesla kritika, že málo informujeme o svojej činnosti a táto kritika sa týkala aj môjho rezortu. Nezostáva mi iné, než s ňou súhlasiť. Žiaľ, RL ma zamestnávalo natoľko, že som nemal čas písať články častejšie a aj tento jeden píšem počas nudného a zdĺhavého rokovania, pri ktorom len zamyslene pokyvkávam hlavou. Preto ďakujem hráčovi doco11, ktorý svojimi krátkymi a trefnými otázkami sprostredkúva informácie ďalším občanom a dúfam, že takáto tradícia sa zachová aj ďalej. Možno by bolo naozaj lepšie, aby o vládnych veciach písali ľudia, ktorí nie sú priamo vo vláde, pretože sa pýtajú na to, čo tí mimo vlády nevidia. Možno by nebolo zlé vytvoriť aj u nás funkciu hovorcu vlády, ktorý by tieto informačné povinnosti plnil v spolupráci s ministrami.
Treba však povedať, že v zahraničnej politike sa nedá o každom kroku informovať predtým, než sa stane. Inak by sme pochovali aj tie zbytky stratégie, ktoré nám ešte táto hra ponechala a prekazili by sme si vlastné plány. Niekedy žiaľ aj za cenu toho, že rakušáci budú shoutovať, aby ich občania bojovali za Československo a slováci budú shoutovať, aby sme bojovali za Rakúsko. Nebudete tomu veriť, ale aj to, že sa po chvíli zmenia rozkazy a zrazu máme biť za druhú stranu má svoj význam. Možno potrebujeme natiahnuť bitku, aby sme ju ukončili neskôr ako niekto iný. Možno potrebujeme prehrať, aby región mohol zabrať niekto iný. Niekedy sa stačí len spýtať – veď PMky a skype fungujú pre všetkých a dá sa v nich povedať viac, než shoutami a komentami pod článkami.

Každopádne, dúfam, že sa Vám naša zahraničná politika tento mesiac voňala a prajem budúcemu ministrovi, aby dobre zúročil to, čo sa tu už dlhšiu dobu buduje. To, že sa buduje dobre, dokazuje aj tento článok

Váš
Lawyee
odchádzajúci Minister zahraničných vecí Československa