Join the new world

Na základe výzvy našich novín na publikovanie článkov a zapojenie sa do súťaže
sa nám prihlásil PRVÝ ÚČASTNÍK so svojim článkom. Pravidlá súťaže poznáte - ak sa Vám článok páči, dajte VOTE, ak chcete vedieť, aké budú ďalšie články, dajte SUBSCRIBE. Podporme nášho mladého autora a ak si myslíte, že písať viete aj lepšie, zapojte sa do súťaže - vyzývateľa už máme

---

---

---

---

Život legionára

[Deň 848 – niekedy neskoro popoludní]
Tak to mám oficiálne potvrdené! Bol som odvedený, vlastne nechal som sa zviesť našou Československou légiou na spoločný život. Keď hovorím zviesť, myslím to doslovne – bol som zvezený až do Peru, aby som sa hral na jedného zo siedmych trpaslíkov a kopal železo, z ktorého snáď raz budú zbrane, ktoré snáď raz použijeme pri našom slávnom víťazstve. Nech to už bude kdekoľvek.
Prišiel som až popoludní a hneď som sa aj zamestnal – tí Peruánci musia čumieť, že tu majú firmu s názvom Czechoslovakia – snáď to nebudú musieť nikdy vyslovovať, aby si neprivodili nejaký oto-ryno-laryngologický úraz (ak tam vidíte nejakú hrubku, tak je to naschvál, aby som sa prispôsobil domácemu dialektu). Zatiaľ sme tu trpaslíci traja a keďže som dnes už pracoval (ešte u súkromníka), idem rovno na ubytovňu zložiť si mojich pár sliviek (pre českú časť našej drahej vlasti švestek, čo sa mi tam aj hodilo lepšie, ale ako legionár si nemôžem dovoliť przniť našu drahú reč – teda jednu z tých dvoch). Na ubytovni nebol nikto (dvaja ďalší trpaslíci asi fárali v bani), tak som mal šancu vybrať si miesto na poschodovej posteli – zo skúseností z letných táborov viem, že teplý smrad stúpa hore a keď sa otvorí okno, vždy sa skôr vyvetrá dole. Izba je pekná – na jednej strane výhľad do chodby a na druhej strany výhľad... do ďalšej chodby. Okná vraj dodajú keď si na ne zarobíme. Na stene veľký plagát Lany v objatí s Napoleonom – sen každého legionára. Vlastný dom zatiaľ nemám, tak aspoň budem utužovať kolektív. Zatiaľ dobrú noc.

[Deň 849 – 00:00 eRep času / 08:00 vládneho československého času – ubytovňa Légií]
Ráno ma zobudil škrek nejakého miestneho vtáka, ktorý zrejme plní úlohu kohúta... aspoň dúfam, že to bol vták. Zobudený a nabudený na pomoc svojej vlasti som sa vrhol s vlastným krompáčom (nenápadne odneseným ešte zo španielskych baní) do bane a hurá dolovať. Po celodennej šichte som sa so zadosťučinením vybral po výplatu a vidím, že na účte stále svieti NULA! Shit, to už sme fakt nastúpili cestu vojnového komunizmu!? Ale zrazu sa mi na tvári rozhostil pokojný úsmev – to nie je NULA! To je NULA CELÁ DEVÄŤ peruánskeho oného! Hej, kamaráti trpaslíci, bude dnes za čo žúrovať! Po dobrej robote som si ešte zatrénoval s Lanou (mimochodom jediná baba v širokom - ďalekom okolí peruánskych Ánd), ale Napoleona so sebou nemala – snáď nabudúce 🙁

[Deň 849 – 13:00 eRep času / 21:00 vládneho československého času – miestne pohostinstvo]
S kamarátmi trpaslíkmi (už je nás tuším šesť – Kýblik sa zase niekde loudá) sme sa každý s 0,9 peruánskymi onými vybrali na prieskum miestnej kultúry do pohostinstva. Síce zatiaľ len v špinavých monterkách (uniformy sa ešte len šijú), ale s legionárskym znakom na prsiach a piesňou Slovenské mamičky (v politicky korektnej forme Mamičky a oteckovia Federácia Čiech a Slovenska) vstupujeme do miestneho pohostinstva s hrdým názvom Peru Baaaaar. Každý sme si objednali jedno veľké orosené (rozumej tekutý chlebík Q1 za akciovú cenu 0,41 peruánskeho oného) a pri ňom sme aj zostali, aby sme predsa len niečo ušetrili a poslali na Zbierku na MPP. Čím viac MPP, tým viac bojov (a to my legionári ľúbime). Bola aj snaha spojiť sa cez internet s tými doma, ale dnes večer sú nejakí mĺkvi a aj tunajší provider mobilného internetu práve odišiel na lame s vykrývačom do druhej dediny, takže nadnes už máme wireless zatmenie. Dopijeme, poďakujeme „Buenos Dias“ (na čo sa na nás barman zvláštne pozrie – asi ešte nevidel takých švárnych trpaslíkov – legionárov) a poberáme sa preč, tentoraz s piesňou „Kde domov muuuuuuj“. No kde? Na ubytovni v Peru predsa!

A možno bude aj pokračovanie...
Neznámy vojín